Život Prešova
online
online
Výročie hladomoru na Ukrajine si pripomenuli konferenciou a panychídou
23.11.2007 Prešov
Prešov 23. novembra (TASR) - Pravda o hladomore na Ukrajine v rokoch 1932 a 1933 bude s postupným odtajňovaním archívov čoraz zrejmejšia.Naplno sa potvrdí, že išlo o genocídu stalinského režimu spáchanom na ukrajinskom národe. Zhodli sa na tom účastníci dnešnej medzinárodnej vedeckej konferencie nazvanej Hladomor na Ukrajine: genocída ukrajinského národa.
Ukrajinský parlament - Verchovná rada - prijala 28. novembra 2006 uznesenie, ktorým vyhlásila hladomor za genocídu. Podobne tak urobili doteraz parlamenty v 12 krajinách sveta. Účastníci dnešnej konferencie vyzvali poslancov Národnej rady SR, aby pristúpili k podobnému kroku.
Generálny konzulát Ukrajiny v Prešove spolu s Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity, Zväzom Rusínov-Ukrajincov Slovenska a Asociáciou ukrajinistov Slovenska pripravil vedecké podujatie v rámci pripomienky 75. výročia týchto smutných udalostí. Konferencia sa konala v čitárni Univerzitnej knižnice, kde už 20. novembra vystavili odtajnené materiály z archívov sovietskej tajnej polície KGB o hladomore na Ukrajine. Spomienkové akcie uzavreli dnešnou popoludňajšou panychídou v pravoslávnom Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove. V jeho areáli na pamiatku obetí odhalili minulý rok pamätník.
Generálny konzul Ukrajiny v Prešove Jevhen Perebyjnis o význame konferencie pre TASR povedal, že o hladomore sa za čias komunistického režimu veľa nehovorilo ani na Ukrajine, ani v zahraničí. Zverejňované informácie o tejto humanitárnej tragédii sú nové aj pre mnohých Ukrajincov. Ako dodal, aj preto sa konajú také akcie, aby sa o tom viac vedelo aj na Ukrajine, aj v zahraničí.
Perebyjnis pripomenul, že v sobotu 24. novembra všetci tí, komu nie je ľahostajná táto tragédia, by mali zapáliť sviečku na pamiatku obetí. Na Ukrajine je to v posledných rokoch už tradícia a pripomínajú si ten deň práve takto.
Viacerí historici a spisovatelia uviedli archívne materiály, podľa ktorých značná časť západnej Európy už v roku 1933 konštatovala, že hlad neobyčajného rozsahu na Ukrajine nie je ani prírodným ani náhodným javom. Išlo o prejav protiukrajinskej sovietskej politiky a osobnej nenávisti Stalina voči Ukrajincom. Hladomor vrcholil v zime a na jar 1933, keď denne umieralo asi 25 tisíc ľudí a dovedna zomrelo do 10 miliónov ľudí v krajine bohatej na kvalitnú pôdu a nerastné suroviny. Išlo teda asi o štvrtinu z celkového vtedajšieho počtu obyvateľstva na Ukrajine. Michal Roman v tejto súvislosti uviedol porovnanie, že toľko obyvateľov, koľko obetí si vyžiadal hladomor, malo vtedajšie Československo. Vyzval, aby sa na tieto udalosti pozeralo menej emocionálne a viac sa brali ako historický fakt.
Ukrajinský parlament - Verchovná rada - prijala 28. novembra 2006 uznesenie, ktorým vyhlásila hladomor za genocídu. Podobne tak urobili doteraz parlamenty v 12 krajinách sveta. Účastníci dnešnej konferencie vyzvali poslancov Národnej rady SR, aby pristúpili k podobnému kroku.
Generálny konzulát Ukrajiny v Prešove spolu s Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity, Zväzom Rusínov-Ukrajincov Slovenska a Asociáciou ukrajinistov Slovenska pripravil vedecké podujatie v rámci pripomienky 75. výročia týchto smutných udalostí. Konferencia sa konala v čitárni Univerzitnej knižnice, kde už 20. novembra vystavili odtajnené materiály z archívov sovietskej tajnej polície KGB o hladomore na Ukrajine. Spomienkové akcie uzavreli dnešnou popoludňajšou panychídou v pravoslávnom Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove. V jeho areáli na pamiatku obetí odhalili minulý rok pamätník.
Generálny konzul Ukrajiny v Prešove Jevhen Perebyjnis o význame konferencie pre TASR povedal, že o hladomore sa za čias komunistického režimu veľa nehovorilo ani na Ukrajine, ani v zahraničí. Zverejňované informácie o tejto humanitárnej tragédii sú nové aj pre mnohých Ukrajincov. Ako dodal, aj preto sa konajú také akcie, aby sa o tom viac vedelo aj na Ukrajine, aj v zahraničí.
Perebyjnis pripomenul, že v sobotu 24. novembra všetci tí, komu nie je ľahostajná táto tragédia, by mali zapáliť sviečku na pamiatku obetí. Na Ukrajine je to v posledných rokoch už tradícia a pripomínajú si ten deň práve takto.
Viacerí historici a spisovatelia uviedli archívne materiály, podľa ktorých značná časť západnej Európy už v roku 1933 konštatovala, že hlad neobyčajného rozsahu na Ukrajine nie je ani prírodným ani náhodným javom. Išlo o prejav protiukrajinskej sovietskej politiky a osobnej nenávisti Stalina voči Ukrajincom. Hladomor vrcholil v zime a na jar 1933, keď denne umieralo asi 25 tisíc ľudí a dovedna zomrelo do 10 miliónov ľudí v krajine bohatej na kvalitnú pôdu a nerastné suroviny. Išlo teda asi o štvrtinu z celkového vtedajšieho počtu obyvateľstva na Ukrajine. Michal Roman v tejto súvislosti uviedol porovnanie, že toľko obyvateľov, koľko obetí si vyžiadal hladomor, malo vtedajšie Československo. Vyzval, aby sa na tieto udalosti pozeralo menej emocionálne a viac sa brali ako historický fakt.
www.ZIVOTPO.sk
